Historiát Banovinského paláca
Bánovinský palác, dnešný komplex pokrajinskej vlády a Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, bol sídlom bánskej správy a bána Dunajskej bánoviny v období rokov 1939 až 1941, lebo v medzivojnovom období, presnejšie od 3. októbra 1929 bolo Juhoslovanské kráľovstvo rozdelené na 9 bánovín, a to: Sávsku, Prímorskú, Drávsku, Drinskú, Zetskú, Moravskú, Vardarskú, Vrbaskú a Dunajskú bánovinu.
Dunajská bánovina zahrnovala oblasti Barane, Banátu, Báčky, Sriemu, Šumadije a Stigu. Bánsky dvor, dnešná budova Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, bol rezidenciou bána Dunajskej bánoviny. Monarcha (neskôr námestníctvo) dekrétom volil za bánov výlučne "ľudí hodných dôvery", ktorí mali na zverenom teritóriu v mene kráľa vykonávať najvyššiu politickú a správnu moc. Avšak, iba poslední traja báni, z celkove jedenástich bánov Dunajskej bánoviny, si uživali v pohodlí komplexu, utváraného takmer celé desaťročie, podľa projektu architektu Dragišu Brašovana.
Po okupácii Juhoslovanského kráľovstva Banský dvor bol ústredím vojenskej a žandárskej správy.
Po Druhej svetovej vojne, a až do polovice päťdesiatych rokov v reperezentatívnych miestnostiach Bánskeho dvora, okrem sídla Národného zhromaždenia Vojvodiny, vyhláseného Ústavou FNRJ z 31. januára 1946, bol aj Dom JĽA, v ktorom sa usporadúvali rôzne kultúrne podujatia.
Honosné tituly bánov niesli:
inžinier Daka Popović
(1929-1930)
|
Radosav Dunjić
(1930)
|
generál Svetomir Lj. Matić
(1930-1931)
|
Milan Nikolić
(1931-1933)
|
Dobrica Matković
(1933-1935)
|
Milojko Vasović
(1935)
|
Svetislav Paunović
(1935-1936)
|
Svetislav Rajić
(1936-1939)
|
Dr. Jovan I. Radivojević
(1939-1940)
|
Dr. Branko Kijurina
(1940-1941)
|
Dr. Milorad Vlaškalin
(1941)
|
Počas Druhej svetovej vojny Bánovinský palác bol strediskom maďarskej vojenskej správy pre Báčku, generála Belu Novakoviča. Po oslobodení, a až do polovice päťdesiatych rokov bol v ňom okrem Vlády a Zhromaždenia aj Dom JĽA, v ktorom sa usporadúvali rôzne kultúrne podujatia. Po ukončení druhej svetovej vojny predsedovia Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny boli:
Aleksandar Šević
(1945-1946)
|
Mateja Matejić
(1946-1947)
|
Dr. Ivan Melvinger
(1946-1947)
|
Đorđe Marinković
(1946-1947)
|
Dr. Jovan Doroški
(1947-1948)
|
Đurica Jojkić
(1947-1948, 1948-1950)
|
Isa Jovanović
(1947-1948)
|
Petar Milovanović
(1950-1951)
|
Danilo Kekić
(1951-1953)
|
Luka Mrkšić
(1953-1958)
|
Stevan Doronjski
(1953-1958, 1958-1963)
|
Radovan Vlajković
(1963-1967)
|
Ilija Rajačić
(1967-1969, 1969-1973)
|
Sreta Kovačević
(1973)
|
Vilmos Molnár
(1974-1978, 1978-1982)
|
Đorđe Stojšić
(1982-1983)
|
István Rajcsán
(1983-1984)
|
Dobrivoj Radić
(1984-1985, 1986-1987, 1987-1988)
|
Rudi Sova
(1985-1986)
|
Živan Marelj
(1988-1989)
|
v.d. Janoš Šreder
(1989)
|
Branko Kljajić
(1989-1991)
|
Adam Bokroš Verona
(1989-1991)
|
Damnjan Radenković
(1991-1992)
|
Svetislav Krstić
(1992-1993)
|
Milutin Stojković
(1993-1997)
|
Živorad Smiljanić
(1997-2000)
|
Nenad Čanak
(2000-2004)
|
Bojan Kostreš
(2004-2008)
|
Egeresi Sándor
(2008-2012)
|