Medziregionálna spolupráca

Medziregionálna spolupráca Zhromaždenia AP Vojvodiny sa uskutočňuje aktivitami z oblasti medziregionálnych vzťahov, do ktorých patrí účasť delegácií Zhromaždenia AP Vojvodiny v práci medzinárodných a regionálnych organizácií a inštitúcií, nadviazanie a udržiavanie partnerských kontaktov a návšteva zastupiteľských telies iných štátov a regiónov. Aktivity Zhromaždenia AP Vojvodiny z oblasti medziregionálnej spolupráce sa uskutočňujú z dôvodu zveľaďovania spolupráce a rýchlejšieho rozvoja kultúrneho a hospodárskeho partnerstva medzi regiónmi.

Príslušnosti Zhromaždenia AP Vojvodiny z oblasti medziregionálnej spolupráce sa učili Štatútom Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, Pokrajinským parlamentným uznesením o Zhromaždení a Rokovacím poriadkom Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

RADA PODUNAJSKÝCH MIEST A REGIÓNOV RADA PODUNAJSKÝCH MIEST A REGIÓNOV

Autonómna pokrajina Vojvodina je členka Rady podunajských miest a regiónov (CoDRC), ktorá bola založená 11. júna 2009 v Budapešti a ktorá dáva organizačný a politický rámec pre obecnú a regionálnu spoluprácu pozdĺž rieky Dunaj. V akčnom pláne Stratégie Európskej únie pre Dunajský región (EUSDR), CoDRC je definovaný ako strategický partner Európskej komisie v „silnení Dunajského regiónu: nevyhnutnosť silnenia inštitucionálnych kapacít a spolupráce”. Radu tvoria predstavitelia podunajských miest a regiónov z Nemecka, Rakúska, Maďarska, Chorvátska, Srbska, Rumunska a Bulharska.

Potpredseda Rady podunajských miest a regiónov:

István Pásztor, predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny

ZHROMAŽDENIE EURÓPSKYCH REGIÓNOV-AERZHROMAŽDENIE EURÓPSKYCH REGIÓNOV-AER

Autonómna pokrajina Vojvodina je členským regiónom Zhromaždenia európskych regiónov (AER - Assembly of European Regions) od roku 2002. Zhromaždenia európskych regiónov je hlas viac od 150 regiónov širšej geografickej oblasti Európy, predstavujúc záujmy regiónov silnením regionálnej spolupráce a predstavovaním výmeny skúseností a rozvoja regionálnych politík. Cieľom AER je podporovať a zveľaďovať vytváranie regionálnych politík uplatňovaním zásady subsidiarity a komplementarity medzi lokálnou, regionálnou, národnou a európskou úrovňou moci prostredníctvom medziregionálnej spolupráce, ktorá zastupuje záujmy regiónu pred európskymi a medzinárodnými inštitúciami a v úzkej spolupráci s Kongresom miestnych a regionálnych samospráv a Výborom regiónov.

Telesá AER-a sú:

  • Generálne zhromaždenie a Výkonný výbor;

Damir Zobenica,podpredseda AER-u pre interregionálnu diplomaciu (člen Výkonného výboru), podpredseda Zhromaždenia AP Vojvodiny;

  • Byro – politické teleso AER-u;

členovia:

István Pásztor,, predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny;

Damir Zobenica, podpredseda Zhromaždenia AP Vojvodiny;

  • Tematické výbory na výmenu a šírenie najlepšej praxe a uskutočňovania programov a projektov.

Podpredsedníčka Výboru 3:

Aleksandra Đanković, podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny

KONGRES MIESTNYCH A REGIONÁLNYCH SAMOSPRÁV

Kongres miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy zastupuje viac ako 200 000 miestnych a regionálnych orgánov zo 47 európskych krajín. Hlavným cieľom politickej a praktickej činnosti Kongresu je podporovať demokraciu na miestnej a regionálnej úrovni v Európe a monitorovať implementáciu Európskej charty o miestnej samospráve v členských štátoch Rady Európy.

Zhromaždenie AP Vojvodiny navrhuje jedného člena a jedného zástupcu člena delegácie Srbskej republiky do Rady regiónov na Kongres miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy. Návrh člena a zástupcu člena do Rady regiónov sa určuje spomedzi poslancov ako osôb volených priamo občanmi, pričom jeden kandidát je z vládnucej väčšiny a druhý je kandidát opozície, v súlade s kritériami Rady Európy.

Matija Kovač, člen
Mgr. Maja Sedlarević, zástupkyňa člena

NÁVRH KANDIDÁTA NA ČLENA A ZÁSTUPCU ČLENA DELEGÁCIE SRBSKEJ REPUBLIKY DO RADY REGIONÓV V KONGRESE MIESTNYCH A REGIONÁLNYCH SAMOSPRÁV RADY EURÓPY*

NÁVRH KANDIDÁTA NA ČLENA DELEGÁCIE SRBSKEJ REPUBLIKY DO RADY REGIONÓV V KONGRESE MIESTNYCH A REGIONÁLNYCH SAMOSPRÁV RADY EURÓPY*

 

ZHROMAŽDENIE AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NADVIAZALO SPOLUPRÁCU S NASLEDUJÚCIMI REGIÓNMI:

Vukovarsko-sriemska župa Vukovarsko-sriemska župa

Protokol o vzájomných vzťahoch medzi AP Vojvodinou (Srbská republika) a Vukovarsko-sriemskou župou (Chorvátska republika) podpísaný 26. augusta 2002 *

Vyhlásenie úmyslu medzi Báčsko-malokumánskym župným zhromaždením (Maďarská republika), Vukovarsko-sriemskou župou (Chorvátska republika) a Zhromaždením AP Vojvodiny (Srbská republika) podpísané 25. júla 2009 *

Vukovarsko-sriemska župa je najvýchodnejšia chorvátska župa a rozkladá sa v oblasti juhovýchodného Slavónska a západného Sriemu. Cez túto župu prechádzajú dôležité pozemné a riečne spoje (Dunaj a Sáva). Sídlo župy je mesto Vukovar.

Župa sa člení na štyri mestá a dvadsaťšesť obcí. Rozloha Vukovarsko-sriemskej župy je 2.448 km². Podľa sčítania ľudu z roku 2001 Vukovarsko-sriemska župa má 204 768 obyvateľov. Leží v najvýchodnejšej časti Chorvátskej republiky, medzi riekami Dunaj a Sáva.

http://www.vusz.hr/

  Horné RakúskoHorné Rakúsko

Vyhlásenie úmyslu medzi Zhromaždením AP Vojvodiny (Srbská republika) a Zemským snemom Horného Rakúska (Rakúsko) podpísané 25. apríla 2005 *

Horné Rakúsko je jednou z deviatich rakúskych spolkových krajín. Hlavným mestom tejto krajiny je Linz. Keďže má 1 408 165 obyvateľov (2008) je tretia najväčšia krajina v Rakúsku počtom obyvateľov a  rozlohou 11 981,92 km² je štvrtá najväčšia krajina. Horné Rakúsko hraničí s týmito rakúskymi krajinami: Dolné Rakúsko, Štajersko a Salzbursko a s Nemeckom a Českom na západe a severe.    

http://www.land-oberoesterreich.gv.at/cps/rde/xchg/ooe

Istrijská župa  Istrijská župa

Dohoda o spolupráci medzi AP Vojvodinou (Srbská republika) a Istrijskou župou (Chorvátska republika) podpísaná 23. novembra 2006 *

Istrijská župa je najzápadnejšia chorvátska župa a do nej patrí najväčšia časť Istrijského polostrova (2820 z 3160 štvorcových kilometrov). Správnym sídlom tejto župy je Pazin. Pozostáva z desiatich miest a tridsiatej jednej obce so spolu 206 344 obyvateľov.

http://www.istra-istria.hr/

 Báčsko-malokumánska župa Báčsko-malokumánska župa

Vyhláška o zámere medzi Zhromaždením AP Vojvodiny (Republika Srbsko) a Zhromaždením Báčsko-malokumánskej župy (Maďarská republika) podpísaná dňa 3. októbra 2007 *

Vyhláška o zámere medzi Zhromaždením Báčsko-malokumánskej župy (Maďarská republika), Vukovarsko-sriemskou župou (Chorvátska republika) a Zhromaždením AP Vojvodiny (Srbská republika) podpísaná dňa 25. júla 2009 *

Protokol o spolupráci medzi  Zhromaždením Báčsko-malokumánskej župy (Maďarsko) a Zhromaždením Autónomnej pokrajiny Vojvodiny (Srbská republika), podpisaný 27. februára 2013 *

Báčsko-malokumánska župa je jedna zo žúp regiónu veľkých rovín severného Maďarska a rozkladá sa v južnej časti  veľkej južnej roviny.

Báčsko-malokumánsku župu lemujú rieky Dunaj a Tisa a hraničí so Srbskom  a maďarskými župami: Peštianska župa, Jasovsko-Velkokumánsko-Solnocká župa, Čongrádska župa, Baranjská župa, Tolnianska župa a Stoličnobelehradská župa. Rozloha župy je 8445,15 km² a je najväčšia zo všetkých maďarských žúp. Sídlo župy je mesto Kecskemét.

http://www.kormanyhivatal.hu/hu/bacs-kiskun

ŠtajerskoŠtajersko

Vyhlásenie úmyslu medzi Zhromaždením AP Vojvodiny (Srbská republika) a Zemským snemom Štajerska (Rakúsko) podpísané 24. novembra 2009 *

Štajersko je jednou z deviatich spolkových krajín Rakúska a leží v centrálnej a juhovýchodnej časti krajiny. Hlavným mestom Štajerska je Graz, druhé najväčšie rakúske mesto po Viedni.

S rozlohou 16 401,04 km2 je Štajersko druhou najväčšou krajinou v štáte. Podľa posledných údajov z roku  https://sr.wikipedia.org/wiki/2011. 2011 Štajersko má nad 1,2 milióna obyvateľov.

http://www.verwaltung.steiermark.at/


    Republika srbská   Republika srbská

Protokol o zámere Zhromaždenia AP Vojvodiny a Národného zhromaždenia Republiky srbskej podpísaný 05. apríla 2011 *

Republika srbská je jedna z dvoch entít Bosny a Hercegoviny. Druhou entitou je Federácia Bosny a Hercegoviny. Hlavné mesto Republiky srbskej je Banja Luka, najväčšie hospodárske, politické a administratívne centrum, sídlo vlády a Národného zhromaždenia.

Podľa údajov Republikového štatistického ústavu počet obyvateľov Republiky srbskej v roku 2005  bol 1 479 634.

http://www.narodnaskupstinars.net/lat



Kirovohrad Kirovohrad

Protokol o zámere Zhromaždenia AP Vojvodiny a Kirovohradskej oblasti (Ukrajinská republika), podpísaný 18. mája 2011 *

Kirovohrad  je mesto v centrálnej Ukrajine a hlavným mestom rovnomennej oblasti. Leží asi  250 kilometrov od hlavného mesta Kyjev v údolí rieky Inhul, prítoku Južného Buha. Podľa odhadu z roku 2012 v meste žilo 234 919 obyvateľov.

Alba Alba

Protokol o úmysle medzi Župou Alba (Rumunsko) a AP Vojvodinou (Srbská republika) podpísaný 08. júla 2011 *

Alba je župa, ktorá sa rozkladá v Sedmohradsku v centrálnom Rumunsku. Hlavným mestom župy je Alba Iulia.  

Podľa sčítania ľudu z roku 2002 na území tejto župy žilo 382 747 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia је 61 obyvateľov/km2. Celková rozloha Župy Alba je од 6.242 km2.

http://www.cjalba.ro/



 Jasovsko-Velkokumánsko-Solnocká župa Jasovsko-Velkokumánsko-Solnocká župa

List úmyslu medzi Zhromaždením Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Srbská republika) a Zhromaždením Jasovsko-Velkokumánsko-Solnockej župy (Maďarská republika) podpísaný 08. decembra 2011 *

Jasovsko-Velkokumánsko-Solnocká župa patrí medzi župy regiónov, ktoré sa rozkladajú na veľkých rovinách  severného Maďarska. Leží v západnej čati veľkej severnej roviny.

Rieka Tisa delí túto župu na dve časti. Hraničí s nasledujúcimi maďarskými župami: Hevešská župa, Boršodsko-Abovsko-zemlínska župa, Hajducko-bihárska župa, Békešská župa, Čongrádska župa, Báčsko-malokumánska župa a Peštianska župa . Rozloha župy je 5581,71 km2 a sídlo je mesto Solnok.

http://www.jnszm.hu/portal/?lang=1&f=11&p=57



 Hesensko Hesensko

Spoločné vyhlásenie o zámere medzi Zhromaždením AP Vojvodiny (Srbská republika) a Zhromaždením  Hesenska (Nemecká spolková republika) podpísané 06. marca 2012 *

Hesensko je jednou zo šestnástich nemeckých splokových krajín. Jeho rozloha je 21110 km² a má vyše šesť miliónov obyvateľov. Hlavné mesto Hesenska je Wiesbaden а hlavným hospodárskym centrom  – Frankfurt nad Mohanom.

https://www.hessischer-landtag.de/

 Čongrádska župa   Čongrádska župa

Protokol o spolupráci medzi Zhromaždením Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Republika Srbsko) a Generálnym zhromaždením  Čongrádskej župy (Maďarsko) podpísaný 27. februára 2013 *

Čongrádska župa je jednou zo žúp regiónu veľkých rovín a severného Maďarska, a rozkladá sa v južnej časti  veľkej južnej roviny.

Čongrádsku župu rieka Tisa delí na dve časti. Táto župa hraničí so Srbskom a Rumunskom, ako aj s maďarskými župami: Báčsko-malokumánskou župou, Jasovsko-Velkokumánsko-Solnockou župou a Békešskou župou. Rozloha župy je 4262,68 km² a sídlo  mesto Segedín.

 http://www.csongrad-megye.hu/site/


Покрајина Баден-Виртемберг    Pokrajina Bádensko-Württembersko

Spoločná Vyhláška o úmysloch Zhromaždenia AP Vojvodiny (Republika Srbsko) a Zhromaždenia pokrajiny Bádensko-Württembersko (SR Nemecko), podpísaná 25. júna 2014. godine *

Bádensko-Württembersko je nemacká spolková krajina (pokrajina), ktorá sa nachádza na juhozápade krajiny. Vznikla v roku 1952 zlúčením pokrajín Württembersko-Bádensko, Bádensko a Württembersko-Hohenzollernsko. Hlavné mesto je Stuttgart.

Rozlohou  35.750 km² a s 10,7 milióna obyvateľov, Bádensko-Württembersko je tretia aj podľa rozlohy aj podľa počtu obyvateľov  medzi šesnásť nemeckých spolkových štátov.

http://www.baden-wuerttemberg.de/de/startseite/


Покрајина Баден-Виртемберг    Prešovský samosprávny kraj

Dohoda o spolupráci medzi AP Vojvodinou a Prešovským samosprávnym krajom bola podpísaná 26. novembra 2014.*

Prešovský región je druhým najväčším regiónom na Slovensku. Tvoria ho historické regióny severného, stredného a (čiastočne) južného Spiša, horného a dolného Šariša a horného Zemplína.

Kraj sa rozprestiera 250 km v smere západ - východ, а najviac 80 km v smere sever - juh  má spoločné hranice s dvoma štátmi: Poľskom (360 km) a Ukrajinou (38 km), ako aj s troma slovenskými regiónami: Košice, Banská Bystrica a Žilina.

V súčasnosti vyše  800 000 obyvateľov žije v Prešovskom regióne, čo je takmer 15 percent obyvateľstva v celej krajine a je najobývanejším regiónom v krajine.

Sídlom regiónu je tretie najväčšie mesto Slovenska, Prešov, počíta asi 91 767 obyvateľov.

http://www.po-kraj.sk/en/welcome.html

* Poznámka: Texty sú v srbskom jazyku.