Medziregionálna spolupráca

Medziregionálna spolupráca Zhromaždenia AP Vojvodiny sa uskutočňuje aktivitami z oblasti medziregionálnych vzťahov, do ktorých patrí účasť delegácií Zhromaždenia AP Vojvodiny v práci medzinárodných a regionálnych organizácií a inštitúcií, nadviazanie a udržiavanie partnerských kontaktov a návšteva zastupiteľských telies iných štátov a regiónov. Aktivity Zhromaždenia AP Vojvodiny z oblasti medziregionálnej spolupráce sa uskutočňujú z dôvodu zveľaďovania spolupráce a rýchlejšieho rozvoja kultúrneho a hospodárskeho partnerstva medzi regiónmi.

Príslušnosti Zhromaždenia AP Vojvodiny z oblasti medziregionálnej spolupráce sa učili Štatútom Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, Pokrajinským parlamentným uznesením o Zhromaždení a Rokovacím poriadkom Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

Zhromaždenie AP Vojvodiny nadviazalo spoluprácu a uskutočňuje aktivity z oblasti medziregionálnej spolupráce so: Zhromaždením európskych regiónov (AER), Organizáciou pre bezpečnosť v Európe (OBSE), Dunajským byrom Ulm/Neu Ulm a Radou podunajských miest a regiónov (Codcr).

Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny nadviazalo spoluprácu s nasledujúcimi regiónmi:

   Vukovarsko-sriemska župa Vukovarsko-sriemska župa

Vukovarsko-sriemska župa je najvýchodnejšia chorvátska župa a rozkladá sa v oblasti juhovýchodného Slavónska a západného Sriemu. Cez túto župu prechádzajú dôležité pozemné a riečne spoje (Dunaj a Sáva). Sídlo župy je mesto Vukovar.

Župa sa člení na štyri mestá a dvadsaťšesť obcí. Rozloha Vukovarsko-sriemskej župy je 2.448 km². Podľa sčítania ľudu z roku 2001 Vukovarsko-sriemska župa má 204 768 obyvateľov. Leží v najvýchodnejšej časti Chorvátskej republiky, medzi riekami Dunaj a Sáva.

Protokol o vzájomných vzťahoch medzi AP Vojvodinou (Srbská republika) a Vukovarsko-sriemskou župou (Chorvátska republika) podpísaný 26. augusta 2002 *

Vyhlásenie úmyslu medzi Báčsko-malokumánskym župným zhromaždením (Maďarská republika), Vukovarsko-sriemskou župou (Chorvátska republika) a Zhromaždením AP Vojvodiny (Srbská republika) podpísané 25. júla 2009 *

http://www.vusz.hr/

  Horné RakúskoHorné Rakúsko

Horné Rakúsko je jednou z deviatich rakúskych spolkových krajín. Hlavným mestom tejto krajiny je Linz. Keďže má 1 408 165 obyvateľov (2008) je tretia najväčšia krajina v Rakúsku počtom obyvateľov a  rozlohou 11 981,92 km² je štvrtá najväčšia krajina. Horné Rakúsko hraničí s týmito rakúskymi krajinami: Dolné Rakúsko, Štajersko a Salzbursko a s Nemeckom a Českom na západe a severe.    

Vyhlásenie úmyslu medzi Zhromaždením AP Vojvodiny (Srbská republika) a Zemským snemom Horného Rakúska (Rakúsko) podpísané 25. apríla 2005 *

http://www.land-oberoesterreich.gv.at/cps/rde/xchg/ooe

Istrijská župa  Istrijská župa

Istrijská župa je najzápadnejšia chorvátska župa a do nej patrí najväčšia časť Istrijského polostrova (2820 z 3160 štvorcových kilometrov). Správnym sídlom tejto župy je Pazin. Pozostáva z desiatich miest a tridsiatej jednej obce so spolu 206 344 obyvateľov.

Dohoda o spolupráci medzi AP Vojvodinou (Srbská republika) a Istrijskou župou (Chorvátska republika) podpísaná 23. novembra 2006 *

http://www.istra-istria.hr/

ŠtajerskoŠtajersko

Štajersko je jednou z deviatich spolkových krajín Rakúska a leží v centrálnej a juhovýchodnej časti krajiny. Hlavným mestom Štajerska je Graz, druhé najväčšie rakúske mesto po Viedni.

S rozlohou 16 401,04 km2 je Štajersko druhou najväčšou krajinou v štáte. Podľa posledných údajov z roku  https://sr.wikipedia.org/wiki/2011. 2011 Štajersko má nad 1,2 milióna obyvateľov.

Vyhlásenie úmyslu medzi Zhromaždením AP Vojvodiny (Srbská republika) a Zemským snemom Štajerska (Rakúsko) podpísané 24. novembra 2009 *

http://www.verwaltung.steiermark.at/

Alba Alba

Alba je župa, ktorá sa rozkladá v Sedmohradsku v centrálnom Rumunsku. Hlavným mestom župy je Alba Iulia.  

Podľa sčítania ľudu z roku 2002 na území tejto župy žilo 382 747 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia је 61 obyvateľov/km2. Celková rozloha Župy Alba je од 6.242 km2.

Protokol o úmysle medzi Župou Alba (Rumunsko) a AP Vojvodinou (Srbská republika) podpísaný 08. júla 2011 *

http://www.cjalba.ro/

Kirovohrad Kirovohrad

Kirovohrad  je mesto v centrálnej Ukrajine a hlavným mestom rovnomennej oblasti. Leží asi  250 kilometrov od hlavného mesta Kyjev v údolí rieky Inhul, prítoku Južného Buha. Podľa odhadu z roku 2012 v meste žilo 234 919 obyvateľov.

Protokol o zámere Zhromaždenia AP Vojvodiny a Kirovohradskej oblasti (Ukrajinská republika), podpísaný 18. mája 2011 *

 Jasovsko-Velkokumánsko-Solnocká župa Jasovsko-Velkokumánsko-Solnocká župa

Jasovsko-Velkokumánsko-Solnocká župa patrí medzi župy regiónov, ktoré sa rozkladajú na veľkých rovinách  severného Maďarska. Leží v západnej čati veľkej severnej roviny.

Rieka Tisa delí túto župu na dve časti. Hraničí s nasledujúcimi maďarskými župami: Hevešská župa, Boršodsko-Abovsko-zemlínska župa, Hajducko-bihárska župa, Békešská župa, Čongrádska župa, Báčsko-malokumánska župa a Peštianska župa . Rozloha župy je 5581,71 km2 a sídlo je mesto Solnok.

List úmyslu medzi Zhromaždením Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Srbská republika) a Zhromaždením Jasovsko-Velkokumánsko-Solnockej župy (Maďarská republika) podpísaný 08. decembra 2011 *

http://www.jnszm.hu/portal/?lang=1&f=11&p=57

 Báčsko-malokumánska župa Báčsko-malokumánska župa

Báčsko-malokumánska župa je jedna zo žúp regiónu veľkých rovín severného Maďarska a rozkladá sa v južnej časti  veľkej južnej roviny.

Báčsko-malokumánsku župu lemujú rieky Dunaj a Tisa a hraničí so Srbskom  a maďarskými župami: Peštianska župa, Jasovsko-Velkokumánsko-Solnocká župa, Čongrádska župa, Baranjská župa, Tolnianska župa a Stoličnobelehradská župa. Rozloha župy je 8445,15 km² a je najväčšia zo všetkých maďarských žúp. Sídlo župy je mesto Kecskemét.

Vyhláška o zámere medzi Zhromaždením AP Vojvodiny (Republika Srbsko) a Zhromaždením Báčsko-malokumánskej župy (Maďarská republika) podpísaná dňa 3. októbra 2007 *

Vyhláška o zámere medzi Zhromaždením Báčsko-malokumánskej župy (Maďarská republika), Vukovarsko-sriemskou župou (Chorvátska republika) a Zhromaždením AP Vojvodiny (Srbská republika) podpísaná dňa 25. júla 2009 *

Protokol o spolupráci medzi  Zhromaždením Báčsko-malokumánskej župy (Maďarsko) a Zhromaždením Autónomnej pokrajiny Vojvodiny (Srbská republika), podpisaný 27. februára 2013 *

http://www.kormanyhivatal.hu/hu/bacs-kiskun

 Hesensko Hesensko

Hesensko je jednou zo šestnástich nemeckých splokových krajín. Jeho rozloha je 21110 km² a má vyše šesť miliónov obyvateľov. Hlavné mesto Hesenska je Wiesbaden а hlavným hospodárskym centrom  – Frankfurt nad Mohanom.

Spoločné vyhlásenie o zámere medzi Zhromaždením AP Vojvodiny (Srbská republika) a Zhromaždením  Hesenska (Nemecká spolková republika) podpísané 06. marca 2012 *

https://www.hessischer-landtag.de/

 Čongrádska župa   Čongrádska župa

Čongrádska župa je jednou zo žúp regiónu veľkých rovín a severného Maďarska, a rozkladá sa v južnej časti  veľkej južnej roviny.

Čongrádsku župu rieka Tisa delí na dve časti. Táto župa hraničí so Srbskom a Rumunskom, ako aj s maďarskými župami: Báčsko-malokumánskou župou, Jasovsko-Velkokumánsko-Solnockou župou a Békešskou župou. Rozloha župy je 4262,68 km² a sídlo  mesto Segedín.

Protokol o spolupráci medzi Zhromaždením Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Republika Srbsko) a Generálnym zhromaždením  Čongrádskej župy (Maďarsko) podpísaný 27. februára 2013 *

http://www.csmkh.hu/

    Republika srbská   Republika srbská

Republika srbská je jedna z dvoch entít Bosny a Hercegoviny. Druhou entitou je Federácia Bosny a Hercegoviny. Hlavné mesto Republiky srbskej je Banja Luka, najväčšie hospodárske, politické a administratívne centrum, sídlo vlády a Národného zhromaždenia.

Podľa údajov Republikového štatistického ústavu počet obyvateľov Republiky srbskej v roku 2005  bol 1 479 634.

Protokol o zámere Zhromaždenia AP Vojvodiny a Národného zhromaždenia Republiky srbskej podpísaný 05. apríla 2011 *

http://www.narodnaskupstinars.net/lat


Покрајина Баден-Виртемберг    Pokrajina Bádensko-Württembersko

Bádensko-Württembersko je nemacká spolková krajina (pokrajina), ktorá sa nachádza na juhozápade krajiny. Vznikla v roku 1952 zlúčením pokrajín Württembersko-Bádensko, Bádensko a Württembersko-Hohenzollernsko. Hlavné mesto je Stuttgart.

Rozlohou  35.750 km² a s 10,7 milióna obyvateľov, Bádensko-Württembersko je tretia aj podľa rozlohy aj podľa počtu obyvateľov  medzi šesnásť nemeckých spolkových štátov.

Spoločná Vyhláška o úmysloch Zhromaždenia AP Vojvodiny (Republika Srbsko) a Zhromaždenia pokrajiny Bádensko-Württembersko (SR Nemecko), podpísaná 25. júna 2014. godine *

http://www.baden-wuerttemberg.de/de/startseite/


Покрајина Баден-Виртемберг    Prešovský samosprávny kraj

Prešovský región je druhým najväčším regiónom na Slovensku. Tvoria ho historické regióny severného, stredného a (čiastočne) južného Spiša, horného a dolného Šariša a horného Zemplína.

Kraj sa rozprestiera 250 km v smere západ - východ, а najviac 80 km v smere sever - juh  má spoločné hranice s dvoma štátmi: Poľskom (360 km) a Ukrajinou (38 km), ako aj s troma slovenskými regiónami: Košice, Banská Bystrica a Žilina.

V súčasnosti vyše  800 000 obyvateľov žije v Prešovskom regióne, čo je takmer 15 percent obyvateľstva v celej krajine a je najobývanejším regiónom v krajine.

Sídlom regiónu je tretie najväčšie mesto Slovenska, Prešov, počíta asi 91 767 obyvateľov.

Dohoda o spolupráci medzi AP Vojvodinou a Prešovským samosprávnym krajom bola podpísaná 26. novembra 2014.*

http://www.po-kraj.sk/en/welcome.html

* Poznámka: Texty sú v srbskom jazyku.

 

Zhromaždenia európskych regiónov

Autonómna pokrajina Vojvodina je členským regiónom Zhromaždenia európskych regiónov (AER - Assembly of European Regions) od roku 2002.

Členstvo v AER umožnilo rýchlejšie zapojenie sa do európskych integračných procesov, nadobúdanie poznatkov z rôznych oblastí, najmä uplatňovania európskeho zákonodarstva a politiky EU z aspektu spolupráce regiónov.

Jednou z výhod AER je aj výmena a školenie výborníkov, konané z dôvodu zbližovania sa európskych regiónov a utvorenia priaznivého ovzdušia medzi členskými regiónmi a tretími krajinami.

Členstvo v Zhromaždení európskych regiónov umožnilo, aby sa Autonómna pokrajina Vojvodina zúčastnila niektorých z jej početných programov, ako je CENTURIO alebo Letná škola – Zhromaždenia európskych regiónov. Tieto programy sú určené na edukáciu a výmenu výborníkov rôznych výborov z členských krajín.

V marci 2005 sa v Zhromaždení Autonómnej pokrajiny Vojvodiny konala Konferencia o regionalizme usporiadaná AER-om.

 

Eurodyseus program

Eurodyssee

Eurodyseus (Eurodyssee)

Program Eurodyseus (Eurodyssee) je medziregionálny program výmeny mladých medzi regiónmi, členkami Zhromaždenia európskych regiónov (Assemby of European Regions - AER), ktorý mladým vo veku od 18 do 30 rokov poskytuje možnosť získať profesionálnu skúsenosť v trvaní od 3 do 7 mesiacov a plynulo sa naučiť cudzí jazyk v jednom z 39 európskych regiónov.

Ciele, ktoré si zakladatelia programu vytýčili ešte roku 1985 zostávajú nezmenené dodnes a to sú, okrem získavania pracovnej skúsenosti a zdokonaľovania cudzieho jazyka, spoznávanie regiónu hostiteľa, uskutočňovania priateľských kontaktov s inými účastníkmi programu, medziregionálne spájanie, ako aj umožňovanie rýchlejšieho a kvalitnejšieho zamestnávania po návrate do svojho regiónu.

Zhromaždenie európskych regiónov je nezávislá organizácia v Európe, ktorá zoskupuje viac než 270 regiónov z 33 krajín a 16 medziregionálnych organizácii. AP Vojvodina sa stala plnoprávnou členkou Zhromaždenia Európskych regiónov roku 2002, a členkou Programu Eurodyseus od novembra 2009.

Na stránke Zhromaždenia AP Vojvodiny sa bude raz ročne zverejňovať súbeh za účelom ustálenia listiny kandidátov na zúčastnenie sa v programe. Posledný súbeh bol zverejnený v septembri 2009.

Pre viac informácií o programe a uverejnených súbehoch navštívte stránku www.eurodyssee.eu.

Osoba pre kontakt: Sanja Šifliš

tel. 021/487-44-31, shiflish@skupstinavojvodine.gov.rs