početna

Historiát Banovinského paláca

Bánovinský palác, dnešný komplex pokrajinskej vlády a Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, bol sídlom bánskej správy a bána Dunajskej bánoviny v období rokov 1939 až 1941, lebo v medzivojnovom období, presnejšie od 3. októbra 1929 bolo Juhoslovanské kráľovstvo rozdelené na 9 bánovín, a to: Sávsku, Prímorskú, Drávsku, Drinskú, Zetskú, Moravskú, Vardarskú, Vrbaskú a Dunajskú bánovinu.

Dunajská bánovina zahrnovala oblasti Barane, Banátu, Báčky, Sriemu, Šumadije a Stigu. Bánsky dvor, dnešná budova Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, bol rezidenciou bána Dunajskej bánoviny. Monarcha (neskôr námestníctvo) dekrétom volil za bánov výlučne "ľudí hodných dôvery", ktorí mali na zverenom teritóriu v mene kráľa vykonávať najvyššiu politickú a správnu moc. Avšak, iba poslední traja báni, z celkove jedenástich bánov Dunajskej bánoviny, si uživali v pohodlí komplexu, utváraného takmer celé desaťročie, podľa projektu architektu Dragišu Brašovana.

Po okupácii Juhoslovanského kráľovstva Banský dvor bol ústredím vojenskej a žandárskej správy.

Po Druhej svetovej vojne, a až do polovice päťdesiatych rokov v reperezentatívnych miestnostiach Bánskeho dvora, okrem sídla Národného zhromaždenia Vojvodiny, vyhláseného Ústavou FNRJ z 31. januára 1946, bol aj Dom JĽA, v ktorom sa usporadúvali rôzne kultúrne podujatia.

Honosné tituly bánov niesli:


inžinier Daka Popović
(1929-1930)


Radosav Dunjić
(1930)


generál Svetomir Lj. Matić
(1930-1931)


Milan Nikolić
(1931-1933)


Dobrica Matković
(1933-1935)


Milojko Vasović
(1935)


Svetislav Paunović
(1935-1936)


Svetislav Rajić
(1936-1939)


Dr. Jovan I. Radivojević
(1939-1940)


Dr. Branko Kijurina
(1940-1941)


Dr. Milorad Vlaškalin
(1941)

Počas Druhej svetovej vojny Bánovinský palác bol strediskom maďarskej vojenskej správy pre Báčku, generála Belu Novakoviča. Po oslobodení, a až do polovice päťdesiatych rokov bol v ňom okrem Vlády a Zhromaždenia aj Dom JĽA, v ktorom sa usporadúvali rôzne kultúrne podujatia. Po ukončení druhej svetovej vojny predsedovia Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny boli:


Aleksandar Šević
(1945-1946)


Mateja Matejić
(1946-1947)


Dr. Ivan Melvinger
(1946-1947)


Đorđe Marinković
(1946-1947)


Dr. Jovan Doroški
(1947-1948)


Đurica Jojkić
(1947-1948, 1948-1950)


Isa Jovanović
(1947-1948)


Petar Milovanović
(1950-1951)


Danilo Kekić
(1951-1953)


Luka Mrkšić
(1953-1958)


Stevan Doronjski
(1953-1958, 1958-1963)


Radovan Vlajković
(1963-1967)


Ilija Rajačić
(1967-1969, 1969-1973)


Sreta Kovačević
(1973)


Vilmos Molnár
(1974-1978, 1978-1982)


Đorđe Stojšić
(1982-1983)


István Rajcsán
(1983-1984)


Dobrivoj Radić
(1984-1985, 1986-1987, 1987-1988)


Rudi Sova
(1985-1986)


Živan Marelj
(1988-1989)


v.d. Janoš Šreder
(1989)


Branko Kljajić
(1989-1991)


Adam Bokroš Verona
(1989-1991)


Damnjan Radenković
(1991-1992)


Svetislav Krstić
(1992-1993)


Milutin Stojković
(1993-1997)


Živorad Smiljanić
(1997-2000)


Nenad Čanak
(2000-2004)


Bojan Kostreš
(2004-2008)


Egeresi Sándor
(2008-2012)